LEVICE. Portugalsko je krajina, o ktorej sa často dozviete iba z dovolenkových katalógov. Nuno Alexandre Sousa Figueiredo nie je iba umelecké meno, pôvodom je Portugalec a v súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Leviciach.
Bohatá minulosť
Svoju kariéru odštartoval štúdiom na hudobnej škole Wind Band vo svojom rodnom meste Santa Comba Dão, neskôr pokračoval na Konzervatóriu Calouste Gulbenkian v Aveire, kde na miestnej univerzite získal aj magisterský titul. Počas štúdia absolvoval rôzne kompozičné kurzy priamo u svetových skladateľov ako Emanuel Nunes a Christopher Bochmann (Portugalsko), Kija Saariaho (Fínsko) či Beat Furrer (Austrália).
Popri štúdiu získal aj množstvo pracovných skúseností, či už ako umelecký riaditeľ orchestrov alebo učiteľ, dirigent a koordinátor. K zásluhám mu možno pripísať aj vytvorenie nových disciplín pre konzervatóriá: Nové technológie alebo Čítanie partitúr, improvizácia a hudobná tvorba.
Vytvoril tiež viac ako 100 pôvodných kompozícií a úprav pre rôzne komorné inštrumentálne zoskupenia.
Nemožno opomenúť ani rôzne ocenenia z medzinárodných kompozičných súťaží. Za najdôležitejšiu považuje prvú cenu zo súťaže 1° Concurso Internacional de Composição Jorge Peixinho, kde sa zúčastnil so skladbou Memorandum of Understanding.
Slovensko vs. Portugalsko
„Opustiť rodnú krajinu bolo ťažké rozhodnutie, no keď som stretol Petru a malo sa nám narodiť bábätko, rozhodli sme sa prísť na Slovensko,“ objasňuje Nuno, ako sa dostal až do Levíc.
Ako ďalej hovorí, v tom čase to bolo najlepšie riešenie. Na Portugalsko nezabúdajú, nevylučujú ani možnosť, že by sa tam mali vrátiť. Dovolenky trávia práve tam.
Rozdiel medzi Slovenskom a Portugalskom je podľa neho veľmi veľký. Nunovi najviac chýba tamojšie jedlo, hlavne čerstvé ryby, ľudia a počasie, ktoré je veľmi rozdielne od nášho vnútrozemského podnebia.
Rozdiely vidí aj pri porovnaní školskej výučby. Prvým veľkým rozdielom v Portugalsku je spôsob vo vyučovaní, a to používaním artikulárnej komplementárnej výučby. Znamená to, že základná škola, kde sa žiaci učia „bežné“ predmety, úzko kooperuje s umeleckou školou, kde sú voľné hodiny dopĺňané hudobnou výchovou alebo hrou na hudobné nástroje. Súhlasí s týmto systémom, myslí si, že k umeleckému vzdelaniu by mal mať prístup každý. Metóda výučby je skôr zameraná na skupiny ako na jednotlivcov. „To je skutočne veľmi dôležité,“ zdôrazňuje.
Komponuje, učí a publikuje
Na Základnej umeleckej škole v Leviciach vyučuje hru na dychové nástroje, gitaru, no pre deti prednáša i hudobnú teóriu. „Učím naozaj všetko,“ hovorí so smiechom.
„Nielen teoreticky, ale aj prakticky, ktorýkoľvek nástroj chytí do ruky, tak vie na ňom hrať,“ dopĺňa ho manželka. Hoci mu učiteľstvo zaberá veľa času, venuje sa tiež aranžovaniu a komponovaniu známych skladieb pre zbor, ale aj pre profesionálnych muzikantov, niektoré jeho skladby odzneli na festivale Nová slovenská hudba.
Pri skladaní čerpá inšpiráciu odvšadiaľ. „Mám peknú rodinu, ženu a dcéru,“ podotýka.
Sám však v zbore neúčinkuje. „Na to potrebujete veľa cvičiť, a to v tejto chvíli nie je možné, popri písaní a vyučovaní na to nie je čas,“ vysvetľuje.
Venuje sa tiež písaniu rôznych školských knižných publikácií pre deti. Je riaditeľom vydavateľstva Ekolio Music Edition a na konte má už aj niekoľko vlastných knižiek s titulom It´s time for music (Je čas na hudbu – pozn. red.).
V procese je už publikovanie aj jeho ďalšej knihy, dočkať sa jej môžete už budúci mesiac. Preložená bude hneď do viacerých jazykov – nemčiny, španielčiny, portugalčiny, angličtiny, francúzštiny, ruštiny, čínštiny a samozrejme slovenčiny.
Nuno je so svojou rodinou na Slovensku už vyše dvoch rokov. Jazyk hudby je univerzálny, no aj napriek tomu navštevuje hodiny slovenčiny. „Je dôležité učiť sa každý deň, je to veľmi ťažký jazyk,“ uzatvára.
Autor: AB