ŠAHY, LEVICE. Na zemetrasenie, ktoré bolo začiatkom roka na juhu Slovenska, reagovalo vyše 190 ľudí. Dotazníky poslali Geofyzikálnemu ústavu SAV.
Epicentrum bolo na severe Maďarska, otrasy pocítili aj ľudia v južnej časti Slovenska.
„Prebieha vyhodnotenie dotazníkov a budú určené makroseizmické intenzity pre jednotlivé lokality,“ informovali Kristian Csicsay a Andrej Cipciar z oddelenia seizmológie Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Južná časť Slovenska patrí k seizmicky aktívnejším oblastiam v rámci krajiny. Vedci nevylučujú, že otrasy prídu znova. Predpovedať ich ale nevedia.
Seizmická stanica. FOTO: (SAV)
Štyri trasenia pozorovali aj u nás
V dňoch 1. až 7. januára došlo asi šesť kilometrov od slovensko-maďarskej hranice v okolí maďarskej obce Iliny k sérii zemetrasení.
„Zo záznamov seizmických staníc slovenskej Národnej siete seizmických staníc bolo možné lokalizovať 13 zemetrasení z tej oblasti, pričom štyri najsilnejšie z nich boli aj makroseizmicky pozorované obyvateľmi obcí na južnom a strednom Slovensku,“ informovali odborníci zo SAV.
Na území Slovenska boli tieto zemetrasenia pozorované 1. januára. Začali sa o 7.43 hodine s magnitúdom 3,9 stupnice, o štyri hodiny neskôr bol najsilnejší otras s magnitúdom 4, o 15.22 hodine nasledovalo tretie zemetrasenie. Sériu zakončilo posledné o trištvrte na deväť večer.
Seizmometer. FOTO: (SAV)
Hýbali sa predmety, zvieratá boli nepokojné
„Z prvotného vyhodnotenia môžeme povedať, že najviac ľudí popísalo otrasy ako hojdanie, chvenie. Boli slabé až stredné,“ priblížili pracovníci SAV pozorovania obyvateľstva.
Ľudia, ktorí dotazníky geofyzikálnemu ústavu vtedy zaslali, prirovnávali počutý zvuk k duneniu a šumeniu, ktorý bol slabý až stredný. „Vo vnútri budov pozorovali hojdanie visiacich predmetov, trasenie a chvenie ľahkého nábytku, rinčanie a štrnganie porcelánu a skla a domáce zvieratká boli nepokojné,“ opísali ďalej vyjadrenia z dotazníkov.
Ľudia z obcí ležiacich bližšie k epicentru popísali otrasy ako náraz a zvuk prirovnávali k detonácii. „Okrem už spomenutých makroseizmických prejavov bolo pozorované aj posunutie drobných predmetov, rinčanie okien a dverí, v ojedinelých prípadoch aj vznik vlásočnicových trhlín v omietke,“ doplnili informácie, ktoré im poskytli ľudia.
Kedy otrasy prídu, nevedia predpovedať
Zemetrasenie možno charakterizovať ako chvenie alebo trasenie zemského povrchu, vyvolané náhlym uvoľnením energie, nahromadenej medzi horninovými blokmi v povrchových častiach zemského telesa. Zemetrasenia sa vyskytujú v aktívnych ohniskových oblastiach, pričom každá z nich má svoj vlastný časový režim.
„Nie je nič výnimočné, ak v nejakom regióne, v ktorom už dlho neboli zaznamenané zemetrasenia, zaregistrujeme za relatívne krátku dobu niekoľko zemetrasení s makroseizmickými účinkami. Niektoré zemetrasenia sa pripravujú niekedy až stovky rokov,“ povedali k sérii otrasov zo začiatku roka.
„Južná časť Slovenska patrí medzi seizmicky aktívnejšie oblasti v rámci Slovenska. Teda to, že sme zaregistrovali za relatívne krátku dobu niekoľko zemetrasení s makroseizmickými účinkami, nie je ničím výnimočným,“ doplnili ďalej.
Podľa pracovníkov SAV Kristiana Csicsaya a Andreja Cipciara sa táto oblasť v posledných rokoch vyznačuje zvýšenou seizmickou aktivitou. Zo záznamov vyplýva, že najsilnejšie zemetrasenia z tohto regiónu boli zaevidované 19. januára 2014 o pol tretej nadránom pri obci Cserhátsurány s lokálnym magnitúdom 4,4 a predtým 5. júna 2013 pred deviatou večer pri obci Érsekvadkert s lokálnym magnitúdom 4,2.
Zemetrasenia sa podľa odborníkov nedajú predpovedať. Nevylučujú ani možnosť, že otrasy budú silnejšie ako doposiaľ.
