LEVICE. Tento víkend sme si pospali o hodinu o menej. V noci zo soboty 29. marca na nedeľu 30. marca sme prešli na letný čas. Na zimný čas sa vrátime v nedeľu 26. októbra.
Prechod na iný režim prináša úskalia. Podľa štatistík komerčnej poisťovne vlani a aj predvlani registrovali v prvý pracovný deň po zmene času nárast dopravných nehôd o približne tretinu.
Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času do roku 2016.
Počet nehôd sa zvýšil
Kým niektorí prechod na tzv. letný čas ani nezaregistrujú, mnohým prispôsobenie trvá dlhšie. V kombinácii so začiatkom nového pracovného týždňa predstavuje časová zmena zvýšené riziko úrazov či dopravných nehôd.
V dôsledku prechodu na letný čas sa u ľudí objavujú poruchy spánku, depresívne nálady či zvýšená nervozita. Ovplyvňuje to aj vodičov, ktorým sa za volantom môže driemať. Podľa štatistík komerčnej poisťovne sa v roku 2013 počet dopravných nehôd po zmene zimného času na letný zvýšil o viac ako tretinu. „Allianz Slovenská poisťovňa registrovala 2. apríla 2013, teda v prvý pracovný deň po zmene času, nárast počtu poistných udalostí v zákonnom i havarijnom poistení o viac ako 36 percent oproti mesačnému priemeru. Podobná situácia nastala aj rok predtým. V roku 2012 zaznamenala poisťovňa o 28 percent viac dopravných nehôd na našich cestách," povedala Lucia Muthová pre agentúru TASR.
Iba jeden čas
Proti „prehadzovaniu“ časov vznikla v Čechách iniciatíva Only One Time, ktorá si dala za cieľ ustanovenie jedného času v celej Európskej únii.
„Prevádzkujeme národné internetové stránky projektu na adrese www.OnlyOneTime.cz, tiež sme spustili stránky na Facebooku,“ priblížil Jaroslav Pospíšil spôsob, ako sa môžu záujemcovia do hlasovania zapojiť.
Na základe doteraz zozbieraných dát je 11 percent respondentov za letný čas, 45 percent je pre štandardný čas a 44 percent hlasujúcich chce zaviesť len jeden čas a je im jedno aký.
„Preto naďalej budeme presadzovať zavedenie jedného času, a to štandardného, niekedy označovaného ako zimný čas,“ povedal Pospíšil.
Hlasovať môžu aj Slováci
Svoje snaženie chcú postupne rozšíriť na čo najširšie územie únie, a to cez Európsku občiansku iniciatívu.
„Do iniciatívy sa môžu zapojiť aj občania Slovenska, a tiež sa aj zapájajú,“ reagoval.
V priebehu apríla chcú spustiť samostatný web pre občanov Slovenska na www.onlyonetime.sk. Teraz je táto adresa zdieľaná s českou. Podľa jeho slov bude spustená aj samostatná stránka na Facebooku.
„Pretože celý legislatívny proces Európskej občianskej iniciatívy trvá približne tri roky, predpokladáme, že by letný čas mohol byť zrušený od roku 2017,“ naznačil termín.
Iniciatíva chce ale využiť aj iné metódy, ako cieľ dosiahnuť skôr: „Ak by bola dostatočná vôľa na strane poslancov Európskeho parlamentu, mohol by byť letný čas zrušený už od roku 2015.
HISTÓRIA LETNÉHO ČASU
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom). Na území dnešnej Slovenskej republiky zaviedli zmenu letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa SELČ na Slovensku zosúladil so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov. (TASR)
