LEVICE. Niektorí však „vyšli s kožou na trh“ a dostali sa oveľa ďalej než za hranice mesta. Ako prvého predstavujeme Matúša Falisa, študenta informatiky na Edinburghskej univerzite.
Štúdium platia Škóti
Dôvodov, prečo práve škótsky Edinburgh, je hneď niekoľko. Univerzita je v oblasti informačných technológií uznávanou autoritou a každoročne sem na magisterské a doktorandské štúdium prichádzajú študenti z celého sveta. Okrem toho sú verejné školy pre študentov z EÚ v Škótsku bezplatné. Štúdium Computer Science aj slovenským študentom platia Škóti. Zhodou okolností tí „držgroši“ z vtipov.
Na škótskych univerzitách aj vďaka tomu o slovenských študentov nie je núdza. „Edinburgh je plný Slovákov a sem-tam stretnete aj Čecha, tí vraj dominujú v Glasgowe. Levičana som tu však ešte nestretol," hovorí Matúš. Už na samotnej ceste do Škótska pritom sedel v lietadle s ďalšími deviatimi spolužiakmi z Bratislavy. Po odchode z levického gymnázia sa práve na bilingválnom „gympli" v Bratislave pripravil na štúdium v Edinburghu.
Slovákov má podľa vlastných slov Matúš vo svojom okolí toľko, že aj keby sa mu štyria slovenskí spolužiaci zunovali, nájde kopec ďalších. „So spolužiakmi máme na hodinách väčšinou slovenský rad, v horšom prípade len slovenský stôl. Tam zvyčajne šiesty účastník iba krúti hlavou, že tej našej „bulharčine“ nerozumie," dopĺňa prvák na informatike.
Tancuje salsu
Ako Matúšov obyčajný deň v Škótsku vyzerá? „Obyčajne vstávam okolo pol ôsmej. Podľa toho, koľko je učenia si potom buď niečo pozriem do školy, alebo sa idem prejsť do Meadows, čo je obrovský park pri centrálnom campuse. Obyčajne mi vyučovanie začne medzi desiatou a dvanástou, končí okolo tretej – štvrtej. Potom nasledujú mimoškolské aktivity a večera," opisuje Levičan svoj pracovný deň.
V informatike a matematike je pokročilý už natoľko, že aj napriek štúdiu na náročnej škole, mu zostáva voľný čas. A práve popoludňajšie aktivity sú to, na čo sa každý deň teší. Na univerzite pôsobí vyše 300 rozličných spolkov. Matúš svoj čas rozdeľuje medzi niekoľko z nich. V jednom sa venujú novinkám v informatike, v druhom dostáva rady pri programovaní, v ďalšom pracujú na vlastnom počítačovom výskume.
Aby informatiky ale nebolo veľa, našiel si aj ďalšie aktivity. Najviac zo všetkých spolkov si dokonca obľúbil čajovú spoločnosť, kde ochutnávajú kvalitné sypané čaje. „Nedávno sme mali aj stretnutie so slečnou z Thajska, ktorá chce priniesť thajské čaje na britský trh. Poprosila nás, aby sme jej čaje ochutnali, pomohli vybrať tie najlepšie a navrhli ceny," dopĺňa devätnásťročný študent. Okrem pitia čaju sa však dal ešte na čosi. V Škótsku sa začal učiť salsu.
Domov na Vianoce
Na tanečníka salsy však mladý informatik na prvý pohľad rozhodne nevyzerá. Dlhé vlasy a dlhá brada v kombinácii so svetlou pokožkou a čiernym oblečením robia svoje. „Vďaka svojmu výzoru som sa už veľakrát dostal do bizarných situácií. Stáva sa, že keď ma ľudia prvý raz stretnú, ich prvá otázka hneď po predstavení je, z čoho robím doktorát. A do pamäti sa mi vryla aj veta jedného staršieho pána z orientačného týždňa pre prvákov: Tak toto je na osemnásťročného naozaj pôsobivá brada."
Hoci doma si na Matúšov netypický výzor už určite zvykli, svojho syna si rodičia doma veľa neužijú. Zo Slovenska odletel už pred začiatkom školského roka a najbližšiu cestu domov plánuje na dvadsiaty tretí december. V Leviciach ho nebude často vidieť, asi keď školu dokončí. „Či sa vrátim na Slovensko? Vzhľadom na to, v akom stave je naša veda, musím, bohužiaľ, zareagovať filmovým výrokom: Ha – ha - ha! A ja som si myslel, že moje vtipy sú zlé!"
Úplne spokojný nie je ani v Škótsku. „Dosť problematické je počasie. Dážď mám síce rád, ale dva týždne pršania v kuse sú aj na mňa priveľa. A keď sme začiatkom septembra s kamarátmi počuli, že končí jedno z najteplejších liet, tak nám prišli tie tri vrstvy tričiek, čo sme mali na sebe, celkom vtipné."
Okrem počasia by si však zo Slovenska do Edinburghu rád ešte čosi priniesol. České pivá vraj v meste nájsť problém nie je, no kofoly sa v Škótsku ešte nenapil. „Ak by mi niekto priniesol kofolu," hovorí Matúš, „dostal by jedno z mojich zriedkavých objatí."
Autor: Radovan Potočár