ŠAHY. Po niekoľkých vydaniach v maďarčine vyšiel román prednedávnom po prvý raz v slovenskom preklade.
Autorom knihy je slovenský psychológ Péter Hunčík. Román je spomienkou na jeho mladosť prežitú v Šahách v ťažko skúšanom povojnovom období.
Vychádza v slovenčine aj poľštine
Hraničný prípad je prvým beletristickým skvelo prerozprávaným dielom Pétera Hunčíka. V maďarčine sa od roku 2008 dočkala táto kniha štyroch vydaní s 12-tisíc predanými kusmi. Čitateľom ponúka iný pohľad na národnostne zmiešanú oblasť v Šahách. Román vychádza súčasne so slovenskou verziou i v poľštine. „Prečo preklad tejto knihy aj do poľštiny? Raz mi zavolala jedna pani, ktorá ju čítala v pôvodnom vydaní, že sa jej román páči pre jeho bohatú poľskú historickú líniu,“ povedal P. Hunčík. „Keďže toto je v prvom rade stredoeurópsky román, rozhodli sme sa súčasne so slovenským vydaním preložiť ho aj pre Poliakov. Dúfam, že si rovnako u nás i u nich nájde svojich čitateľov,“ nádeja sa šahanský rodák.
O osudoch slovenských aj maďarských
Dielo v slovenskom preklade Magdy Takáčovej a Marty Ličkovej prezentovali v Bratislave. Za prítomnosti autora knihu predstavili spisovatelia Pavol Rankov a Daniel Hevier. Podujatie moderoval sociológ Martin Bútora. Román P. Hunčíka možno nazvať v duchu ballekovského označenia ďalšou, no zároveň inou „knihou o Palánku“, svojráznom meste na juhu Slovenska. O Šahách, ktoré v čase románového príbehu boli miestom mnohých komických i tragických situácií zasahujúcich do ľudských osudov – maďarských i slovenských.
P. Hunčík dej prerozprával s darom irónie aj humoru, okoreneného detským údivom pri vnímaní komplikovanej reality mnohonárodnostného priestoru v časoch druhej svetovej vojny, povojnového vysídľovania, ale aj ponižovania ľudskej dôstojnosti. Postavy Slovákov aj Maďarov v tomto meste spája spoločná história aj vzájomné ľudské vzťahy.
Vzniklo v Kanade
„Toto dielo som písal presne päť rokov počas môjho pobytu v Kanade,“ spomína autor. „Snažil som sa v ňom opísať celé moje 20. storočie. Nemohol som písať o ničom inom ako o Šahách, meste, kde som sa narodil a vyrástol,“ vysvetľuje autor. Myšlienku na zrodenie knihy niesol v sebe už veľmi dávno. Šanca a okolnosti prišli až po dlhých desaťročiach.
„Jedného dňa som si sadol a začal som písať. Nemusel som nič vymýšľať. Päť rokov som sedel po nociach v okne v Ottawe na univerzite, kde som robil,“ vracia sa späť.
Kniha z poznámok
Zo začiatku nepísal knihu, ale svoje poznámky na prednášky. Prednášal totiž práve dejiny strednej Európy v 20. storočí. Kolegovia mu odporúčali nehovoriť o známych veciach publikovaných v knihách. A tak začal svojím americkým študentom približovať náš život inou formou. Aj preto je jeho kniha písaná jednoduchším jazykom. „Pôvodne to boli poviedky. Keď som sa ale vrátil na Slovensko a ukázal ich redaktorovi, čiastočne som ich doplnil a dotvoril, vznikla jedna ucelená päťstostranová kniha,“ spomína s úsmevom.
Každý máme svoju osobnú históriu
„Nosná línia románu je v tom, o čom hovorí jeho názov. Písal som o tom, či sa dalo normálne žiť za daných okolností, v danom čase a v danom regióne. Či si my, ktorí žijeme na hraniciach etník alebo svetov, nevytvoríme zvláštny svet? To všetko sa dalo prežiť iba s obrovským humorom a toleranciou. Bolo dôležité pochopiť, že neexistuje len jedna pravda, jedna história. Každý z nás môže mať svoju pravdu a svoju osobnú históriu. Keď chceme ďalej žiť, musíme si ju osvojiť a tak žiť,“ myslí si Hunčík.
Šahy navštevuje dodnes
Pri písaní tejto knihy autor nezabudol ani na spisovateľa a Šahana Ladislava Baleka, ktorého otec je jednou z postáv. Svoje rodisko autor dodnes pravidelne navštevuje. „V Šahách mám vynikajúcich priateľov i príbuzným, žije tu i moja deväťdesiatročná matka. Toto malebné mestečko ma neustále priťahuje. Hoci som v živote mnoho prešiel, mám odtiaľ najväčšie spomienky a zážitky. Chcel by som ešte dať Šahám veľa,“ dodal.
